Laurie Beverly Ross (Venn)

2. září 2016 v 12:02 | Admin |  Charakters


Matka: Jessica Ross †
Otec: Hugo Drew Ross †
Staršia sestra: Lisa Claudia Ross †

Pracuje v Strip Bare Linders ako čašníčka alebo barmanka, ale raz za čas sa vrtí aj pri tyči alebo pri mikrofóne ako speváčka

Rasa: Hellhound
Vek: 272 rokov
Fc: Elizabeth Gillies
Je celkom vysoká a keď sa k jej nohám pridajú opätky, stane sa, že trochu vytŕča z davu, ale nie je to nič, tak hrozné, že by bola v televíznych novinách. Ale so svojou výškou je celkom spokojná, hlavne keď tak rada nosí opätky a práve tie vysoké. Lepšie tak v nich vyniknú jej nohy. Niekomu je to možno na obtiaž, vytŕčať, ale ona je s tým práve spokojná, na všetkých potom môže pozerať pekne z hora a mať ich pod dohľadom. A na viac, dočiahne tak na vyššie miesta. Ale bez šteklov má takých zaokrúhlene 173 centimetrov, za čo vďačí svojím nohám dlhým snáď do nebies. Na jej postave nie je nič zložité na pochopenie. Prsia v celku dosť veľké na to, aby sa nimi mohla pýšiť, bruško má ploché a v celku rada posiluje a maká na svojej postave, musí si ju predsa udržať. Nechce vyzerať ako tučná vyschnutá slivka. Tuku je na nej vážne minimum, ale za anorektičku by ju nepovažoval asi nik, pretože rebrá sa jej pohľadom spočítať nedajú. Považovali by ju za anokrektičku možno len tí, ktorý majú okolo pása pneumatiku z traktora aj s náhradným kolesom. Ona je so sebou spokojná a neznáša, keď jej niekto hovorí aby viac jedla, pretože je moc chudá. Inak má postavu aj dosť ohybnú a v istých prípadoch to vyzerá, akoby ani nemala kosti a bola z gumy, štýlom vyformuj si ma ako len chceš. Jej klenot, ale nosí trochu vyššie posadený. Jej oči, ktoré používa na vábenie mužov. Tak tmavé a hlboké, pre niekoho možno až bezfarebné, ale v skutočnosti sú krásne modré. Pri pohľade do nich si možno viacerý pomyslia, že je ľahko čitateľná, ale keď sa prizrú bližšie, je jasné, že rozhodne sa v nej čítať nedá. Len tak niekoho si do hlavy nepustí a navonok ukazuje len to, čo ukázať chce. So svojimi očami tak dokáže robiť zázraky. Zvyšok tváre by snáď ani nebol potrebný opísať, pretože okrem očí a plných pier na nej až také výrazné veci nemá, ale predsa len jej nechýba nos medzi očami. Ale prehliadnuť sa na nej nedá ešte jedna vec, ktorou sú jej vlasy. Veľmi rada strieda farby od výmyslu sveta a preto tam niekedy napchá aj viac ako dve farby naraz, ale najradšej sa vracia ku čiernej a modrej, preto väčšinu času chodí s čiernymi vlasmi, v ktorých má niekoľko prameňov modrých, ale raz za čas tam švacne aj trochu fialovej. Dĺžku si necháva takú primeranú, aby jej nejako moc nezavadzali, ale nechodí kvôli tomu celú dobu krátko vlasá. Má také obdobia, kedy si ich nechá narásť kľudne po pás a potom si ich dá ostrihať kdesi pod plecia a znovu ich necháva rásť. Jej šatník nie je zložitý, ale pochopiť ho nie je vždy jednoduché. Rada nosí výrazné veci, hlavne ich farbou alebo strihom. Nenosí moc krikľavé veci, skôr čierne alebo také nejaké tmavé, ale niekedy si dá nejaký posledný výstrelok módy a kľudne aj krikľavo zelený. Ale prevažne nosí niečo vyzývavé a tak.

Pri pohľade na ňu si možno všetci pomyslia, že je to drzá a arogantná baba, ktorá má prachatých rodičov a môže si dovoliť čo len chce, pretože otecko predsa všetko zaplatí a vyrieši za ňu. Proste, že jej prší do nosa, čo ho má tak vysoko. Je na tom čosi pravdy a ozaj je drzá a arogantná a dovoľuje si toho veľa, ale do nosa jej neprší. Neverí nikomu a to znamená, že neverí ani vlastnému tieňu. Moc príjemná nie je, ale zato sa s ňou niekedy dá dobre pokecať. Radiť síce moc nevie a väčšinou radí ľuďom tak, aby z toho mala najväčší osoh ona a pri tom to môže vyzerať ako celkom obyčajná rada ako každá iná. Trápenie druhých pochopiť dokáže, ale väčšinou ich v duchu porovnáva so sebou a teda z toho ten človek vždy výde ako niekto, kto len zbytočne preháňa a vysmeje sa mu. Prevažne je taká veselá kopa a síce je jej humor v niektorých prípadoch na bode mrazu, nasrať ju je skutočne umenie. Ani keby ste jej vynadali do štetiek a kuriev a podobných sračiek, maximálne sa pri tom pousmeje a odmávne to rukou. Klamárka je ozaj dobrá a vždy sa radšej vyhne nepríjemnej pravde. Malé deti nemá rada, rovnako ako tie deti nemajú radi ju a vždy sa jej väčšinou oblúkom vyhýbajú, čo sa jej presne páči, pretože keď sa priblížia viac ako jej je milé, nie vždy to pre ne dopadne dobre. Keby niekedy otehotnela, radšej si to dieťa z brucha doslova vyreže, len aby nemala nijaké svoje, ktoré by jej ničilo postavu. Rada počúva ostatných, vďaka čomu si môže urobiť o nich taký pekný obrázok ako sa len dá, ale po väčšine ľuďmi len pohŕda. K mužom vie byť milá, hlavne keď ich chce dostať do postele, vtedy vie byť sladká ako med. Ale vždy je to len potiaľ, kým dostane čo chce. Hneď potom zabudne na ich existenciu. V niektorých prípadoch sa ale stane, že keď sa jej to páčilo, zostane s mužom v kontakte a nemá problém zopakovať si to s ním. Nie je ženou, ktorá ide po mužských srdciach a chce kvety a lásku až za hrob a hlboké vyznania. Ona si radšej s nimi vypije niekde v bare, nechá si kúpiť pohárik, dva, a potom z toho po väčšine aj niečo je, ale nikdy nechodí domov so stiahnutým chvostom ak sa aj nič neudeje. Nepotrebuje predsa presexovať celé noci aj spánok má rada a spanie počas dňa berie ako blbosť i keď stane sa, že spí kľudne aj do obeda. Miesto svojho celého mena používa len prezývku Lee, v niektorých prípadoch Lau, ale na tú prezývku zanevrela, rovnako ako na celé svoje meno, preto ho celé - či už ozaj celé meno alebo len to jedno meno Laurie - nepoužila celé roky.
Narodila sa v roku 1744 v anglicku. Jej rodina nebola ničím významná ani známa. Moc bohatý neboli, ale ani chudobný ako kostolné myši neboli, takže až také zlé to s nimi nebolo. Rodinu živil prevažne jej otec. Jej matka sa starala hlavne o ňu a jej, o päť rokov staršiu sestru. Nie, že by sa medzi sebou neznášali, Laurie mala svoju sestru rada, ale Lisa ju moc nemusela, pretože jej prišla jej mladšia sestra až moc otravná. Keď mala Lee štyri roky, uniesol ju jeden pár ľudí. Ten muž ňou bol posadnutý a tá žena sa jej skôr chcela zbaviť, pretože vedela, že to nie je dobré, ale voči svojmu manželovi nemohla nič robiť a teda trpela prítomnosť malého dievčaťa. Volali ju buď Laurie alebo Lau, ale Laurie jej povedali len keď ich nepočúvala. Bála sa ich, pretože muž ju znásilňoval a neustále jej robil niečo zlé. Raz jej domov doniesli malého psíka, s ktorým sa mohla hrať. Nechali jej ho asi týždeň, keď ho pred jej očami zabili a ona sa na to musela pozerať. Veľmi dlhú dobu sa z toho nevedela spamätať a začala sa báť psov. Mávala nočné mory o bezhlavých psoch a teplej krvi a nevedela sa tých snov zbaviť, nemohla kvôli nim spávať a to bola len ďalšia vec, ktorá štvorročnému dievčatku na psychickom zdraví moc nepomáhala. Ako pomaly rástla, snažila sa čoraz viac ujsť, ale nikdy sa jej to nepodarilo, preto, keď mala desať rokov, pokúsila sa o prvú samovraždu, nie však úspešnú. Miesto toho aby prišla o život ona, podarilo sa jej pripraviť o život svojich väzniteľov. Na to, že bola malé dieťa, si ten pocit dosť užila, pretože cítila tú slobodu. Ale nevedela kam má ísť, na svoju rodinu si už skoro nespomínala, nevedela kde sú a nevedela ani kde je teraz. Podarilo sa jej však dostať medzi ľudí a to stačilo k tomu, aby ju našli a zistili kde žije jej rodina. Vrátila sa ku nim i keď žili až vo francúzsku a ona bola v anglicku, ale to nebol ten najväčší problém. Boli to pre ňu cudzí ľudia. Nikto z jej rodiny neveril tomu, že by ešte mohla byť na žive, ale keď sa vrátila domov po toľkých rokoch, boli samozrejme, nadšený. Ale nevedeli o nej takmer nič, už to nebola ich dcéra. Skoro vôbec sa s nimi nerozprávala a svojmu otcovi sa vyhýbala ako sa len dalo, bála sa mužov, bála sa toho, čo jej mohli urobiť. Nechcela aby ju volali Laurie alebo Lau, pretože jej to až moc pripomínalo dobu, keď bola ešte u tých, čo ju uniesli. Psychicky na tom bola dosť zle a keďže vtedy ešte neboli psychológovia ani schopný doktori, liečila sa veľmi dlho. Celých desať rokov a stále mala strach zo psov, ale z mužov už ani tak nie. Ešte si držala odstup, ale už sa nebála. Keď mala dvadsať rokov, raz sa doma hrozne pohádala so sestrou. Skončilo to tým, že dom ľahol popolom a jej rodina spolu s ňou tam jeden po druhom pomreli. Jediný kto "prežil", bola ona, ale najprv musela zomrieť, aby mohla opäť žiť. Vybral si ju pekelný pes, ktorý ovládol jej telo. Volala sa Enys Laurie sa jej hrozne bála, pretože zo psov mala stále strach a teraz mala byť jedným posadnutá. Preto sa jej nijako nebránila keď ju ovládala na maximum. Bol to rok 1764, kedy sa z nej stala tá beštia. Dosť toho prešla, ale k jej prvému útoku prišlo blízko obce Langogne. A nebol posledný. Bol to rok 1767, kedy si všetci mysleli, že zomrela. Do tej doby spáchala veľa zločinov. Dostala meno Gévaudanská beštia a počet jej obetí bol vždy len odhad. Väčšinou boli ľudia v tom, že celkovo to bolo 210 potvrdených útokov. 113 ľudí zabila a 49 zranila z čoho 98 jej obetí boli z časti zožraných - a áno, boli medzi nimi aj deti. Enys si tento život plne užívala, hlavne keď jej v tom Lee nebránila. Počas celých trochu rokov takéhoto života Lee zbierala odvahu a snažila sa jej v tom nejako brániť, ale z istej časti sa jej to páčilo. Avšak začala s Enys komunikovať a určovali si nejaké hranice. Enys mala spočiatku svoju hlavu a rozhodne sa jej nechcelo nechať sa ovládať, ale nakoniec pristúpila na Leein plán a sfalšovala vlastnú smrť. Malo to byť rukou jedného lesníka, ktorý mal guľky, ktoré obsahovali striebro. Avšak Lee a po troch rokoch prvýkrát premenila do svojej ľudskej podoby a vďaka svojmu šarmu toho muža zviedla. Úplne ho opantala a spolu sa dohodli na tom, že jej smrť bude len podvrh. Zabili jedného vlka a dohodili k nemu pozostatky jedného sedliaka, aby to ľudia brali ako obsah jeho žalúdka, keď mu roztvorili brucho. Vďaka tomu všetci uverili tomu, že Gévaudanská beštia je konečne mŕtva. Odišla a veľa toho precestovala. Snažila sa nejako zlúčiť s tým netvorom v sebe, ale nikdy sa jej to nepodarilo a vždy boli ako dve osoby v jednej. Neskôr sa s tým žiť neučila, ale nie vždy to je jednoduché - pre obe. Ale naučili sa spolu žiť a teraz už by si Lee nevedela život bez Enys predstaviť. Začala mať rada rýchle autá a ku chlapom sa začala mať viac ako kedykoľvek predtým. Samú seba niekedy nespoznáva, ale taký život sa jej páči a rozhodne na ňom nechce nič meniť. Prečo by aj mala?
Jej druhá podoba nesie osobitné meno, Enys. Rada jej "hovorí" do jej rozhodnutí a snaží sa ju vo väčšine ovplyvňovať, ale Lee sa len tak nedá a väčšinou na ňu zvysoka kašle, ale dáva si pozor, lebo to vie byť v celku pekná mrcha, avšak niekedy sa dokážu spolu zabaviť a teda robia niektoré veci spoločne a vďaka tomu spolu nemajú až taký hrozný vzťah. Enys vyzerá vo svojej podobe ako tvor, ktorý by bez problémov zapadol do hlavnej role nočnej mory. Rozhodne ničím nepripomína ženské pohlavie. Je dosť chudá a pokrytá hustou čiernou srsťou, ktorá jej väčšinu času stojí do všetkých strán ako sa len dá. V kohútiku je dosť vysoká za to môžu obzvlášť jej dlhánske nohy. Niekto by sa aj divil ako môže niečo také tenké udržať celé jej telo bez toho, že by sa zlomili, ale nohy má silné a rýchle. Voči ostatným až tak agresívna nie je, ako možno na prvý pohľad pôsobí, ale rada desí ľudí či zvieratá, rovnako ako rada provokuje a to bez ohľadu na to či sa zabáva so smrteľne jedovatým hadom, muchou alebo slonom. Pohybuje sa nesmierne potichu a vďaka tomu, že je celá čierna je v noci takmer nemožné ju uzrieť, jediná vec, ktorá by ju mohla prezradiť by mohli byť jej skoro až červené oči, ktoré jej planú medzi čiernou srsťou. Rada loví a to čokoľvek, od lesnej zvery až po zveromágy či niekoho jej vlastného druhu. Záleží od toho, kto z nich ju práve naserie, inak loví iba od hladu a aj to vtedy len tú lesnú zver. Ku kanibalizmu sa ešte totižto neodvážila, nemala by na to žalúdok i keď Enys by to problém nerobilo a istú časť jej pôsobenia v tele Lee vraždila ľudí jedna radosť, tento raz jej to už Lee zatrhla a nechá ju človeka - alebo inú nadprirodzenú bytosť, ktorá sa mení na človeka - maximálne tak zabiť. I keď kontrolovať ju, keď je vo svojej druhej podobe je trochu ťažšie, než kontrolovať ju, keď je v podobe človeka a moc má Lee, ale už sa to naučila a nemá s tým taký problém, ktorý by jej prerastal cez hlavu.
Vlastní jednu motorku - ZDE
Ferrari 458 - ZDE a ZDE
Audi TT RS - ZDE a ZDE

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama