Ryan Rawenhold

8. srpna 2016 v 16:54 | Admin


Svojich pravých rodičov nepoznal a na tých nevlastných si nespomína, vie však že mal staršiu sestru Ericu a nevlastného brata Daniela
Pracuje ako podnikateľ, je riaditeľom niekoľkých firiem a je spolumajiteľom Mestskej banky
Nie je ťažké si ho všimnúť. Skôr naopak, nevšimnúť si ho, je skutočné umenie. Hlavne v kine, ale to sú len dve varianty. Buď si ho všimnete keď sedí pred vami a nevidíte cez neho, alebo sedí niekde opodiaľ, ale upúta vašu pozornosť už len tým, že si o ňom pomyslíte, že je to nejaký Grécky boh, ktorý vystúpil z toho filmu aby sa naň pozrel aj on. Jeho ostro rezaná tvár príjemné strnisko a trochu dlhé, tmavohnedé vlasy, vám v pamäti ostanú vyryté ešte dlhú dobou po tom, čo ho niekde stretnete. Jeho múdre, tmavé oči na svet pozerajú so záujmom a hlavne s pobavením. Vďaka svojej vysokej postave, vysokej 196 centimetrov, toho vidí ozaj veľa. Avšak na svoju výšku je v celku hrdý, pretože si tým buduje dosť veľký rešpekt. Väčšina jeho zamestnancov je aspoň o hlavu nižšia a teda to má čosi do seba, keď sa ho niektorý skoro až boja a to ani nie je vždy taký nepríjemný. Vo svojom voľnom čase dosť športuje, a preto je pochopiteľné, že postavu má vyšportovanú a skutočne pevnú. Pri zrážke s ním môžete mať pocit, že ste narazili do kameňa. A to nie len vďaka jeho vlkolačím génom. Takúto postavu určite zdedil po otcovi, pretože jeho matka vraj nebola moc vysoká ani nejako mohutná, skôr to bola taká útla žienka, zatiaľ čo jeho otec bol vraj ako hora a on je v tomto presne rovnaký. Avšak aj napriek tomu je v celku príťažlivý a ak to nebude láska na prvý pohľad, tak aspoň vás zaujme. Veľa mužov by takýto vzhľad využilo pre svoj prospech, ale on nie. Síce väčšinou nosí obtiahnuté veci, ale to len preto, že sa mu to páči a cíti sa v tom pohodlne, a nie preto, že by si tým chcel dokázať, akú úžasnú má postavu. Ale jo, pravda je, že aj voľné oblečenie nosí raz začas. Na jeho postave sa ale predsa nájdu aj chybyčky, v podobe rôznych jaziev, ktoré zdobia jeho telo. Každá z nich má aj svoj príbeh a nie, nie je to to tom, že raz krájal paradajky a ušiel mu nôž. Avšak väčšinu z nich (alebo aspoň z tých, ktoré boli moc výrazné) sa pokúsil prekryť tetovaniami, ktorých má v celku dosť. Ale aj tak nevedome púta ženy možno už len z jeho pohybov, ktoré sú rázne a predsa zvodné. Vystretí chodí akoby zhltol pravítko a niekomu môže napadnúť, že s takou postavou ako má on by sa mal pohybovať nemotorne a ťažko, ale on sa nesie ľahko ako pierko. Vo svojom šatníku má prevažne košele, saká a rôzne takéto veci, kvôli jeho práci, ale nájdu sa tam aj obyčajné veci na doma alebo len čosi neformálnejšie ako rifle a tričká. Moc výstredné farby nenosí, skôr iba také nenápadné ako bielu alebo čiernu, ale niekedy si dá aj čosi viac farebnejšie, ale predsa z neho nerobme kanárika. Tento jeho štýl obliekania aspoň odráža jeho povahu, pretože povahou je tiež skôr v takých farbách. Okrem toho ale nosí aj okolo krku prívesok, ktorý pre neho má veľkú cenu a nikdy ho nedáva dolu. (Prívesok - klik)

Proste taký rázny, čo hneď ide k veci a netočí sa okolo horúcej kaše, ale taký je hlavne v práci. Vtedy sa mu neoplatí odporovať, pretože za svojím názorom si stojí a nič ho nepresvedčí o zmene názoru, iba ak nejaký skutočne dobrý dôvod, ktorý mu nevie dať hocikto. Je trochu prísny a od svojich zamestnancov očakáva stopercentné nasadenie a spoľahlivosť, pretože keď sa mu niekoho práca nepáči, tak nemá na výber a letí. Ľudí sa mu totižto hlási toľko, že si to môže dovoliť, ale to neznamená, že ich mení ako na bežiacom páse. Vyberá si svojich zamestnancov starostlivo a teda keď vie, že sú dobrí, nemal by ich prečo vyhodiť po týždni. Mimo práce je však celkom milý a prívetivý, nemá problém nadviazať s niekým rozhovor alebo sa kľudne keď aj opýtať na cestu a nespoliehať sa len na mapu. Jeho úsmev dokáže zlepšiť deň a ešte k tomu keď povie niečo milé, tak je to o to krajší obrázok. Ale rovnako ako vie byť milý a pozorný, dokáže byť aj vo svojom osobnom živote pekne nepríjemný. Ale dokáže mať aj pekelne strelené nápady, ktoré sa vzhľadom na jeho postavenie skutočne nehodia. Vtedy je však najlepšie otočiť sa a tváriť sa, že ho nepoznáte. Nemá rád vlkolakov aj keď sám jedným z nich je. Presne preto nemá v láske ani sám seba a túto svoju vlkolačiu stránku nenávidí, ale prináša mu aspoň nejaké výhody, hlavne pri lovení, pretože tak lepšie odhadne svojho nepriateľa, pri svojich zmysloch. Inak je jeho povaha dosť rôznorodá a odvíja sa hlavne od situácie, ale snaží sa riešiť všetko s chladnou hlavou a nevkladať do niečoho moc emócií.
Narodil sa v roku 1241, dvom celkom obyčajným ľuďom. Jeho sestra Erica bola staršia o päť rokov, ale keď sa narodil, obaja museli preč. Ich rodičia chceli pôvodne len jedno dieťa, on bol neplánovaný a teda sa oňho nemali ako postarať, keďže neboli nijako moc bohatý. Museli ho dať preč, ale nechceli byť bezcitný a nechať ho napospas svetu samého, preto dali preč oboch, aby mal aspoň sestru, ktorá by na neho dohliadala. Možno to tak bolo bezcitné viacej, akoby dali preč len jeho, hlavne voči svojej dcére, ktorá bola zvyknutá na život s nimi a dostali sa do rúk krutého sveta. Nejaký čas strávili len tak voľne pohodení na okraji cesty, než sa ich ujali potulný komedianti. Erici urobili jednu z nich a Ryan bol len ich malým posluhovačom. Už ako malé dieťa ho zanedbávali, ale jeho sestra sa oňho starala a nedovolila mu zomrieť ani v tom najhoršom a delila sa s ním aj o posledné kúsky jedla. Dohliadala naňho a starala sa oňho pri čom bola sama ešte dieťa. Niekedy jej ani nechceli dovoliť sa oňho starať a nedali mu ani len meno. Erica ho však začala volať Ryan a tak mu to meno prischlo, aj napriek tomu, že väčšinou naňho kričali všelijako inak. Erica sa pri nich ale predsa cítila dobre, pretože ich chránili pred smrťou a hladom. I keď jej malého brata priam týrali, nemohli odísť a Ryan navyše ani odísť nechcel. Necítil sa tam dobre a keby mohol, vzal by si už dávno svojich päť sliviek a odišiel by za hory za doly od tých tyranov, lenže keď videl, že jeho sestre sa medzi nimi darí a robí ju šťastnou robiť práve také veci, tak sa tváril, že je všetko v poriadku a zatajoval jej to, že mu nedávajú poriadne jesť ani piť a bijú ho. Jeho sestra tak skoro o ničom nevedela, no po desiatich rokov u nich raz videla ako jej brata skoro zabili a rozhodla sa ešte v ten moment odísť i keď Ryan ledva chodil. Ale odišiel s ňou. Dostali sa do rodiny, ktorá si ich vzala opäť len z ulice. Erica im nikdy neverila a Ryan bol za nich rád aspoň v tom, že mu pomohli a vyliečili ho z jeho zranení. Veril im aspoň trošku, pretože ich zachránili pred smrťou na ulici. Nedokázal pochopiť prečo by ich rodičia dali len tak preč, ale mal rád, keď mu sestra hovorila o rodičoch a o tom aký boli alebo ako vyzerali. V hlave si o nich vytvoril nejaký obrázok a vždy ich porovnával s tými, ktorých majú teraz. Nikdy neprišiel na to, kto z nich by mohol byť lepší, ale bolo mu to jedno, pretože vedel, že svoich pravých rodičov poznať nechce, keďže sa ich len tak ľahko vzdali. Rovnako ako mu bolo jedno to, že je vlkolak. Ešte tomu poriadne nechápal a navyše to nevedel sám ovládať a teda to neriešil. Moc kamarátov nemali a síce on bol mladší, vždy to bol práve on, kto bránil sestru pred ostatnými. Chránili sa vzájomne, keď nikoho iného nemali. Čoskoro im do rodiny prišiel ešte jeden chlapec, taktiež z ulice. Bol o dva roky starší než Ryan a o to zhovorčivejší. Zatiaľ čo on mlčal a nehovoril, akoby bol celkom nemý, ten chlapec, ktorému dali meno Daniel, ale nik mu nehovoril inak, než Danny, bol zhovorčivý a huba sa mu hocikedy nechcela zatvoriť. Väčšinou premýšľal čím mu ju konečne zalepí alebo zviaže alebo niečo, len aby bol už ticho, hlavne keď doňho dobiedzal, že prečo nerozpráva a nech niečo povie. Neznášal to na ňom a teda ani Dannyho nemal moc v láske a nechcel ho kvôli tomu prijať ako svojho nevlastného brata. Erica s ním až taký problém nemala. On sa však pokúsil niekoľkokrát ujsť, vždy neúspešne, až nakoniec sa mu podarilo odpútať pozornosť menším požiarom, ktorý sa mu omylom podarilo založiť. Nezhorelo toho veľa, iba polovička domu, veď ale stále sa dalo bývať v tej druhej, nie? Strhol tak pozornosť na ten požiar a on sa mohol vypariť. Bol síce ešte mladý, ale nezvládal život v tej rodine. Hlavne kvôli tomu, že jeho vlkolačie gény sa prejavovali viac a viac a keď sa hocikedy v noci našiel stáť nad Dannym s vytasenými tesákmi a pazúrmi, nebolo to nič príjemné. Nemal ho rád, ale žiť s pocitom že ho zabil, to ozaj nechcel. Neblúdil svetom moc dlho, za čo bol rád, pretože mu dochádzali zásoby a netrafil na jedného staršieho vlkolaka, ktorý si ho vzal k sebe. Povedal mu, že ho môže učiť zvládať svoje schopnosti a teda sa k nemu pridal, ale to ešte nevedel čo ho čaká. Dostal sa na miesto, kde bolo viacero takých ako on, niektorý boli mladší, niektorý starší, ale väčšina prevažne jeho veku. Boli na starom, kamennom hrade a ten čo ho tam vzal to tam celé riadil. Pomáhalo mu s tým ešte viacero iných vlkolakov, ktorý už tiež sami o sebe boli pekne starý, ale všetci do jedného boli ku nim krutý. Trénovali ich ako byť schopnými vlkolakmi, ale zároveň aj bojovníkmi, ale neučili ich boju so zbraňami, ale s tým, čo mali už od prírody ako vlkolaci. Chceli z nich vyťažiť maximum, preto za každý úspech chceli ešte viac a za každý neúspech bol veľmi krutý trest. Všetci sa snažili nesklamať a každý chcel byť ten najlepší. No tým mohol byť len jeden, avšak Ryan to nebol. On práve patril medzi tých slabších a vďaka tomu sa stal, rovnako ako ostatný z tých slabších, terčom ich výsmechu a šikany. Ich tréneri - ak sa tak dali nezvať - proti tomu nič nemali, práveže niekedy ich ešte povzbudzovali v tom, čo robili. Nikdy im ale nedovolili aby sa pozabíjali navzájom, takže nevraživosť medzi nimi iba rástla a bolo len otázkou času, kedy im prerastie cez hlavu. Po vyše dvadsiatich rokoch tam, medzi nimi sa toho naučil veľa, svoju vlčiu stránku skrotil tak, že jeho vlastný vlk sa ho skoro bál, ale predsa tam boli lepší než on. Preto začal trénovať aj cez noc, robil maximum preto, aby bol najlepší práve on, ale zistiť to mohol až v deň veľkej skúšky. Mali ich vtedy zavrieť do nejakej akoby arény, kde mali bojovať na život na smrť a boj mal skončiť až zostane stáť len jeden a bolo im jedno či to bude podvodom alebo nie. Boj to bol krutý, keďže im nedali žiadne zbrane a museli si vystačiť len s tým, čo im nadelila príroda. Avšak nikto sa nechcel premeniť na vlka úplne, pretože keď sa o to niekto pokúsil, bol mŕtvy už počas premeny, kedy sa nemohol brániť. Vďaka svojmu tvrdému tréningu sa mu podarilo dostať do poslednej pätky. Bol tak on a ešte štyria ďalší - logicky -, ale ani jeden z nich nemal rád toho druhého. Spočiatku nerobili nič a len zbierali nové sily, potom sa začal boj, ale nebojovali medzi sebou. Postavili sa proti svojim učiteľom, nechceli viac zomierať oni. Prebili sa aspoň cez niektorých a potom ušli, ale nešli spolu, každý išiel svojím smerom. Uzavreli tak medzi sebou akýsi druh mieru, že sami sa nepovraždia, ale ak sa stretnú niekedy počas života, ukáže osud ako sa to celé ukáže. Znovu sa sám túlal svetom, než sa mu pošťastilo a dostal sa do kráľovskej rodiny. V boji bol vážne dobrý, o tom niet pochýb, ale keďže nevedel ako sa používajú zbrane, nemal to hneď také ľahké a musel sa ich naučiť používať. Najlepšie sa mu strieľalo z kuše alebo z luku. Bolo to preňho síce trochu obmedzujúce v tom, že naplno nevyužil svoju silu, ktorú by mohol zužitkovať v boji s mečom alebo tak. Ku koncu jeho tréningu, v tom bol už ozaj dobrý a niektorý tvrdili, že dokáže strieľať presne aj so zavretými očami i keď nikdy nič také neskúšal. Nikto to totižto neriskoval, že by náhodou netrafil. Vďaka svojím zručnostiam dokázal prežiť množstvo vojen a bojov. Získal si tým rešpekt a hlavne aj v celku dobré postavenie. Začal sa živiť žoldnierstvom alebo niečím podobným a cestoval tak v celku dosť. Po nejakej dobe si našiel manželku, s ktorou plánoval rodinu, ale vzala mu ju choroba, pretože vtedy ešte doktori neboli taký dobrí, aby ju dokázali uzdraviť. Vtedy v ňom niečo ruplo a len v čírom hneve vyvraždil ako vlkolak celú dedinu. Bol by toho napáchal viac, keby ho nezastavila jeho vlastná sestra, ktorá sa tam zjavila ako duch. Už ani neveril, že ju niekedy uvidí, rovnako ako svojho nevlastného brata Dannyho, ktorý prišiel s ňou. Teraz už mu toľko neprekážal, keď doňho toľko nešprtal, ale stále to nebolo dosť na to, aby ho začal mať rád. Bol mu vďačný za to, že sa postaral o jeho sestru a neopustil ju ani po takej dobe, ale dozvedel sa, že to bolo prevažne tým, že Erica mu zachránila život, keď ho zmenila na vlkolaka a on jej je zaviazaný a teda na ňu dával pozor, keď sa ho snažila nájsť. Zachránili mu tým život a aj život ďalších nevinných ľudí, ktorých by mohol zabiť, rovnako ako mohli lovci zabiť jeho. Vďaka nim opäť objavil aspoň ako taký zmysel svojho života, ktorý síce nespočíval v ničom konkrétnom, ale aspoň mal pre koho žiť. Netrvalo to ale moc dlho, pretože keď dovŕšil 300 rokov, objavil sa istý vlkolak z jeho minulosti. Bol to jeden z tých piatich a vysvetlil mu, že chcel dokončiť začatý boj, teda našiel každého z nich a všetkých zabil. Chcel byť tým jediným, ktorý prežil, už len pre ten pocit moci, ktorý by z toho mal a teda sa pokúsil zabiť aj Ryana, ale bránila ho jeho sestra a tú bránil Danny, takže najprv sa musel dostať cez nich, aby mohol bojovať s Ryanom. Ten to dopustiť nechcel, ale Connor - ten vlkolak - aj tak najprv zabil Dannyho a Ericu, než sa pustil do Ryana. Ten sa mohol iba pozerať ako jeho sestra zomiera a pred tým, než zomrela, prisahal jej, že sa pomstí a znak svojej pomsty so sebou bude nosiť, aby nezabudol na to, ako jeho sestra zomrela. Boj s Connorom bol ťažký, ale predsa ho porazil. A trofej a znak svojej pomsty si vzal jeho pazúr, pazúr svojho nepriateľa, z ktorého si vyrobil prívesok a ten nosí neustále. V ten deň znenávidel vlkolakov do špiku kostí, pretože vlkolaci sú len vrahovia, ktorým ide iba o to, zabíjať nevinných ľudí pre svoje potešnie. Niekoľko rokov len putoval, no keď mal 400, pritrafili sa mu do cesty lovci. Ale nie lovci zajacov a jeleňov, ale lovci vlkolakov. Nebolo to ani také ťažké ho nájsť, keď sa za ním ťahala krvavá stopa. Niekedy, keď dokonca mával svoje chvíle, tak opäť vo veľkom vraždil, pretože sa proste neovládol a tak sa o ňom začali povrávať rôzne báje a legendy o hrozivej príšere, ktorá zabíja ľudí. Niečo z toho bola pravda, ale niečo bola blbosť. Tri hlavy predsa nemal a oheň tiež nechrlil, pokiaľ vedel. Tí lovci ho mohli ho zabiť, no oni to neurobili. Vedeli, že vlkolakov nenávidí a teda sa ho snažili prehovoriť, aby sa pridal ku nim a stal sa lovcom. Najprv sa zdráhal, ale súhlasil a oni z neho urobili lovca, ktorý sa stal až ďalších 50 rokov na to, tade keď mal 450, pretože až vtedy zabil svojho prvého vlkolaka ako lovec, nie ako vlkolak. Ostal žiť ako lovec vlkolakov, len akurát, že prestal žiť tak ako žil dovtedy a išiel s dobou. Nechal si urobiť svoje tetovania, ktorými prekryl aspoň tie výrazné jazvy, čo príjemné nebolo, ale zvládol to a stal sa z neho veľký podnikateľ. Odkúpil niekoľko firiem, ktorých riaditeľom sa stal a teda na tom dosť zbohatol, pretože to začalo byť výnosné a tá hora peňazí sa mu páčila. Čoskoro odkúpil aj Mestskú Banku v istom meste, o ktorom počul, že je ako magnet na rôzne divné tvory, preto sa tam nasťahoval a všetky svoje obchody riadi odtiaľ. Popritom loví vlkolakov ako pravý lovec. Dokonca sa mu podarilo stať sa vodcom lovcov, čo sa mu páči, pretože on sám riadi ľudí a pri tom nikto nerozkazuje jemu.
Takže ako tá chlpatá beštia je celý čierny. Niet na ňom jediného chlpu, ktorý by bol inej farby, čo buď o niečom svedčí, alebo si boh povedal, že serie naňho a proste bude čierny, nebude sa ním zbytočne zahadzovať, keď sa dosť vybláznil na jeho ľudskom výzore. Dokonca aj jeho oči sú nejaké také tmavé a hlavne bez farby, akurát sú tak sivé. Proste ani obraz ani zvuk. Výškou sa nelíši od normálneho vlka, možno iba pôsobí trochu mohutnejšie, ale to je aj jeho hustou srsťou, ktorá mu väčšinou stojí do všetkých strán, nech robí čokoľvek, takže si spomeňte na slová Mannyho z Doby Ľadovej: "Ja nie som tučný! Som len huňatý!". Hlavné je ale asi aj tak to, že hlavu má len jednu a to na tom správnom mieste, chvost má tiež celý ako má byť, nohy má štyri a tiež dobre umiestnené a srsť má, tade neni ako tá divná mačka vypelichaná, čo si zabudla srsť pri jej narodení. Povahou nie je moc rozdielny od tej svojej ľudskej, len nejaké vlkolačie pudy v nej zakomponované sú, napríklad keď vidí v lese srnku a má chuť ju uloviť, tak v ľudskej podobe by to určite nemal chuť urobiť, to by asi skôr tá srnka ulovila jeho, než on ju. Rázny je rovnako a keď si niečo zaumieni, pôjde aj cez mŕtvoly, pokiaľ teda tie mŕtvoly nepôjdu cez neho, ale to je len taký detail. Rád je pánom situácie a teda všetko berie do svojich rúk - no vlastne labiek. Zuby rád cerí von, pretože proste môže a rád si dokazuje svoju moc a nadradenosť.
Špecifické zbrane: Používa buď svoju kušu M4 180lb Tactical Crossbow(klik)
Alebo má aj svoju sadu vrhacích nožov(klik), ktoré používa celkom bežne a ešte má jedny vrhacie nože(klik), ktoré používa len pri väčších akciách.
Lovcom je od: 450 rokov


Jeho tetovania:
(na chrbte^) (na pravom ramene^)

A fotky:


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama