Darya Monique Rhea

19. srpna 2016 v 20:53 | Admin |  Charakters

Matka: Hanna Rhea
Otec: Alfonso Rhea
Brat: Richard Tyler Rhea
Avšak rodičia už nežijú a svojho brata nepozná ani o ňom nemá nijaké informácie.

Nemá stále zamestnanie, ale veľmi rada fotí a spieva.
Darya nikdy nebola moc výrazným dievčaťom, možno iba ak kvôli jej vlasom, ale inak pohodlne dokázala zapadnúť medzi ostatné dievčatá v jej veku. Bez pochyby sa však dá povedať, že svoju krásu zdedila jedine ak po matke, ale má v tvári aj nejaké rysy z otca. Svojou výškou sa síce svojmu takmer dvojmetrovému otcovi nepodobá, ale aj tých jej 175 centimetrov, je na ženu pomerne dosť. Vďačí za to hlavne svojím nohám dlhým až kamsi do nebies, ale o to jej ani tak nejde. Bola by rada, keby mala kľude aj o 15 centimetrov menej, ale s tým nič nenarobí, z nôh alebo z hlavy si kvôli tomu odrezať nenechá. Svojou váhou sa ale aj tak pohybuje kdesi medzi 50-60 kilami. Na svoju váhu si moc nepotrpí, ale nechce už v tak mladom veku vyzerať ako že neprejde cez dvere. Logicky z toho teda vyplýva, že postavu má celkom štíhlu, ale to vás nesmie oklamať! Rozhodne je v nej viac, než by sa na prvý pohľad zdalo, Darya má totižto pomerne dosť veľkú silu, že by sa bez obáv vyrovnala aj niektorým silnejším chlapom, no väčšinou skôr aj tak využíva rozum, než hrubú silu. S rozumom jej to ide o dosť lepšie. Aj keď pod jej hebkou pokožkou skrýva pevné svaly - vyzeralo by to asi dosť nechutne, keby ich mala nad pokožkou -, ktoré si získala počas života, ktorý možno nie je dlhý, no predsa nie je ani jednoduchý. Ďalšou zvláštnosťou sú aj jej vlasy, ktoré majú farbu hrdze, alebo ohňa, záleží na každom zvlášť, čo si pod tou farbou vybaví. Väčšina žien si však automaticky myslí, že si ich pravidelne farbí a používa neviem aké chemikálie, len aby vyzerali tak ako vyzerajú, teda čo najviac prirodzene, ale to je tiež pekná blbosť, keďže toto je jej prirodzená farba vlasov a rozhodne si ich nechce farbiť a zbytočne si ich tým ničiť. Má ich rada také aké sú a keď sa jej ostatné ženy niekedy vysmejú, tak to berie len ako žiarlivosť, hlavne keď už párkrát počula, že vzhľadom k tomu, že je ryšavá, musí mať aj pehy, ale tie na nej len sotva nájdete. Strihanie moc v láske nemá, a preto ich má už teraz dosť dlhé, ale nenecháva si ich narásť ani príliš dlhé, pretože s tým sú len zbytočné starosti navyše. Rada ich má rozpustené, ale vidieť ju s copom alebo s drdolom tiež nie je nemožné. Jej oči boli skoro hneď po narodení témou viacerých dohadov, pretože tieto krištáľovo zelenomodré oči, nepatrili žiadnemu z hnedookých rodičov, kvôli čomu sa jej otec chcel s jej matkou pôvodne rozviesť, pretože si pôvodne myslel, že ho s niekým podviedla, než dostal rozum a uvedomil si, že čaro genetiky je v tomto prípade nepopierateľné. Prevláda v nich ale aj celkom iné čaro, pretože niektorý ľudia tvrdia, že oči sú brána do duše, ale povedzme si pravdu, u nej by s tým všetci do jedného pohoreli. Možno pôsobí ako otvorená kniha, ale číta sa z nej veľmi ťažko, pretože každá jedna slabika je ako šifra. Jej pleť je tak povediac bledá, pretože slniečko ju zásadne ignoruje a teda sa niekedy rada obzerá, aby zistil či vôbec vrhá tieň, keď slnko svieti na ňu. Ale zmierila sa s tým a dokáže žiť aj bez opálenej pokožky. Ak niekoho zaujíma jej šatník, tak ten je nepochybne jednoduchý - nemá tam žiadne extrémne vyzývavé veci, vždy sa oblieka slušne a nie ako štetka. Mníšske veci tam síce nemá, ide s dobou a teda tam má aj niečo výstredné a rôznych farieb, no obľuba farieb prírody a hlavne modrej sa u nej rozhodne nezaprie. Ružovú neznáša zo všetkého najviac a nikto by na ňu nedostal nič ružové ani keby bola priviazaná o stoličku a v bezvedomí.
Jej povaha sa delí na dva oddiely, keďže trpí akoby rozdvojenou osobnosťou. Jedna je jej ľudská a druhá je tá zvieracia, pretože v oboch sa správa celkom inak a niekedy až na nepoznanie. Neznamená to to, že v ľudskej je ako anjelik a vo zvieracej vás ide roztrhať na malilinkaté kúsočky až z vás nezostane ani smrad, ale zásadné rozdiely tam sú. Začnime teda opisom jej ľudskej podoby. Rozhodne to nie je oteckova princeznička, ktorej treba splniť všetko čo sa jej na očiach vidí. Ak už princezničkou je, tak takou, ktorá si vie dupnúť a povedať svoj názor kľudne aj samotnému prezidentovi, ale to len keď je vážne naštvaná, pretože väčšinou je hanblivá a dostať ju do rozpakov nie je vôbec ťažké, ale najprv si musí k danej osobe vytvoriť aspoň nejaký vzťah. Dostať z nej nejaké slová je skoro umenie, ale keď sa cíti uvoľnene, tak to ani nie je také ťažké, dokonca niekedy hovorí až príliš. Ku všetkým sa snaží byť milá, ale keď na to nemá dôvod, tak milá rozhodne nebude ani za hrniec zlata. Keď cíti autoritu, tak sa automaticky podvolí a nevystrkuje rožky - to len niekedy, prevažne totižto vie odhadnúť, čo si môže a nemôže dovoliť a hlavne kedy a ku komu -, avšak keby ju chcel niekto znásilniť, tak bude bojovať do posledného dychu. Zas autorita ako autorita. Väčšinou jej treba dať jasne najavo kto je pánom situácie, ale aj to sa nie vždy podarí, keďže je prefíkaná vďaka svojmu zvieraciemu Ja a teda dokáže ľahko prejsť cez rozum ostatným a teda si možno už začínate myslieť, že ste ju dostali a máte ju v moci, keď zrazu urobí čosi nečakané a zrazu zistíte, že všetko je celkom inak. Rada totižto robí nečakané rozhodnutia a prekvapuje nimi svoje okolie. Nedôveruje len tak hocikomu a jej dôveru si treba najskôr zaslúžiť, ale keď už ju máte, môžete si byť istý, že v nej nájdete dobrú kamarátku, ktorá vás rada vypočuje a niekedy aj poradí. Vo svojej ľudskej podobe je vegetariánka a mäso zje tak možno raz za rok alebo za pol roka, záleží od toho aké je to mäso. Dokáže zniesť maximálne kuracie alebo ryby, ale aj to prevažne vtedy, keď jej nikto nepovie čo to vlastne je. Samozrejme, dokázala by to odhadnúť aj podľa vône, blbá predsa nie je a dokáže to rozoznať. Vo svojej líščej podobe je v niečom iná a v niečom na vlas rovnaká. Začnime najprv tým, čo majú spoločné. Je to hlavne to, že aj vo svojej líščej podobe je v celku milá, dokonca niekedy je väčší maznák než mačka alebo pes, ale takéto sympatie prejaví len voči niekomu, komu verí, cudzím človekom by sa pohladiť určite nenechala. Za loptou vám behať, nebude, na to môžete rovno zabudnúť a ani na také čosi už nikdy viac nemyslieť. Taktiež je dosť prefíkaná - logicky - a je veľmi zvedavá, preto je ochotná vliezť si do domu aj ku poľovníkovi, len aby videla aké tajomstvá sa skrývajú za bránami jeho domu, no vždy je veľmi opatrná a dáva si pozor na to, s kým si začne. Avšak predsa len je o čosi drzejšia a dovolí si toho oveľa viac, než v ľudskej podobe. Aj s jej jedálníčkom to je iné, pretože v líščej podobe nemá taký problém s mäsom. Áno, stále u nej vyhrávajú sliepky a ryby, ale nevadí jej ani niečo iné. Rada experimentuje a skúša nové veci, ale po pravde, to rada robí aj vo svojej ľudskej podobe. Hráva nepekné hry so smrťou a kvôli peknej fotke je ochotná zavesiť sa dolu hlavou zo skalného zrázu, ktorý je viac ako kolmý. Je ochotná sa obetovať pre svojich priateľov alebo rodinu, ale záleží aj od toho, čo sa deje. Keby niekto prehral v kartách a tak je niekomu dlžný veľké peniaze, tak to je jeho problém, pretože hral hazardné hry a ona do toho os strkať nebude, ale keď bude mať so sebou veľa jedla a uvidí niekoho, kto je hladný a nemá nič, je ochotná podeliť sa aj o poslednú omrvinku a to kľudne aj s tým, že hladná bude ona sama.
Narodila sa v roku 1994 v Dánsku a jej starší brat sa narodil tri roky pred ňou. Avšak ho nepoznala a nevedela čo sa s ním stalo, pretože nežil s nimi. Keby jej rodičia nepovedali, že má brata, tak by o tom pravdepodobne ani nevedela. Jeden rok žila s rodičmi a síce to pre ňu nebolo ako v paláci, ale nebolo to ani najhoršie. Rodičia sa o ňu starali dobre, ale keď dovŕšila jeden rok, musela od rodičov odísť. Nemala však na výber, pretože rovnako ako odišiel predtým už jej brat, musela odísť teraz ona. Nevedela prečo, ale keďže bola malá, tak to poriadne ani nevnímala. Dostala sa do sirotinca, kde bolo detí viac ako hviezde na nebi uprostred bezoblačnej noci. Aj preto to bolo skutočne veľké miesto, kde to neustále žilo. Ale nebol to obyčajný sirotinec a zvláštnym ho nerobila jeho veľkosť. Boli tam obyčajný ľudia, ale aj zveromágovia či vlkolaci. Všetky tri rasy od seba držali patrične oddelené a nedovolili im stýkať sa. Samozrejme, pri návštevách potenciálnych rodičov, pre niektoré z detí ich dokázali zopár zavrieť do jednej miestnosti, ale za tak krátku dobu si ku sebe nedokázali nájsť cestu. Za tú dobu čo tam deti boli sa ich podľa druhu snažili naučiť používať ich schopnosti, pretože nechceli aby potom v rodinách, do ktorých sa dostanú robili kvôli tomu problémy. Niektorý mali to šťastie a stihli sa to naučiť, iný išli nepripravený, ale za to ani poriadne nemohli. V troch rokoch si mala vybrať svojho zvieracieho predstaviteľa a síce ju do ničoho nenútili, aspoň sa jej snažili poradiť vybrať si vhodné zviera. Ona si však aj tak vybrala líšku. Adoptovali si ju až keď mala 5 rokov a teda sa dokázala naučiť všetko, čo by mala vedieť. V tej rodine mali ešte dve deti, dvojčatá. Nechápala prečo si teda adoptovali ešte jedno dieťa, ale brala to, nevadilo jej to, aspoň sa mala s kým hrať a nebola sama ako palec. Ale jej prirodzené schopnosti jej zakazovali používať a to obzvlášť, keď mali návštevu. Nechceli aby sa premieňala alebo používala pazúre či ostré zuby. Za všetko ju trestali a jej sa to síce nepáčilo a nechápala prečo si teda neadoptovali človeka, miesto zveromága. Ale ovplyvniť svoje schopnosti aj tak nedokázala, nie úplne, pretože vždy keď sa niečoho zľakla alebo tak, neubránil sa zubom alebo pazúrom. Raz jej ich dokonca ostrihali tak, že už si myslela, že jej nové nenarastú, ale vďaka regenerácií jej po čase opäť dorástli celkom nové, ale trvalo to veľmi dlho. Pri strihaní to bolelo a nevedela prečo to urobili. Či kvôli potrhaným záclonám alebo pri hre omylom poranila škrečka... Prestala ich za to mať rada, keď kvôli nim musela potláčať svoje druhé Ja, ale po rokoch takého života a strachu z ich trestov sa dokonca bála prejavovať ho a akosi sa naučila, že je to zlé, keď ho prejavuje. Nie len pre ňu, ale celkovo pre svoje okolie, pretože vždy keď sa premenila alebo niektorú svoju časť, stalo sa niečo zlé a to nie len jej. Naučila sa teda žiť ako človek a na svoje druhé Ja skoro zabudla. Keď mala 18, chcela vyhľadať svojich rodičov a zistiť prečo ju dali preč, ale čoskoro ju našiel jej strýko, brat jej matky a povedal jej, že jej rodičia mali nehodu a obaja sú mŕtvy. Chcela vedieť niečo o svojom bratovi, ale o tom jej strýko nič nevedel a tak ostala žiť aspoň s ním, dlho sa však nezahriala a rozhodla sa žiť sama. Odsťahovala sa čo najďalej od svojho domova, kde začala žiť nový život. Len akurát sa stala taká vec, že ako sa takú dobu odmietala premeniť, jej druhé Ja ju začalo ovládať aspoň takým spôsobom, že cez deň dokáže byť ako každý iný zveromág, no v noci musí byť v podobe líšky či chce alebo nechce. Keby sa svoju premenu naučila ovládať, tak by sa jej to nedialo, ale keďže má v hlavinke zakomponované, že premeny sú zlé, vždy sa po premene vyhýba ľuďom ako sa len dá aby sa žiadnemu nič nestalo a hlavne sa bojí naučiť sa ovládať to, lebo má strach, že pri tom ublíži aj niekomu inému než len sebe. V mysli to už má proste vytlčené, že je to zakázané a nebezpečné a aj to je dôvod, prečo sa toho bojí. Začala sa však venovať miesto toho foteniu a spievaniu a tým si zarába.

Keď mala tri roky, ako každý iný zveromág, ktorý si v tom čase vyberá svojho zvieracieho predstaviteľa, vybrala si jedného aj ona a tým zvieraťom je líška. Vždy sa jej páčila ich prefíkanosť a ryšavá farba, možno to bude mať niečo aj s jej vlasmi, ktoré sú tiež ryšavé. I keď ryšavá nie je jediná farba, ktorá tvorí jej zvieraciu podobu. Hlavne na hlave má pomedzi ryšavé chlpy popretkávané aj chlpy s bielou farbou, no na krku a pod pyskom má chlpy len biele, rovnako ako na bruchu. Na chrbte ich má pre zmenu len čisto ryšavé, niekde možno zopár čiernych, ale čierny chlpy má zásadne na nohách, pretože nohy má čierne skoro celé, od brušiek labiek nejako do ich polovice, kde sa znovu menia v vonkajšej strany na ryšavú a z vnútornej na bielu. Na chvoste má špičku celú bielu, ako to líšky bežne mávajú, ale pri prechode medzi bielou a oranžovou má taký čierny fľak, ktorý tvorí akoby ohraničenie medzi týmito dvomi farbami. A také isté niečo sa deje aj na jej ušiach, ktorých špičky má z vonkajšej strany čierne. Výškou alebo stavbou tela sa od normálnych líšok nelíši takmer ničím, dokonca je možno trochu menšia, ale iba od niektorých. Rovnako tak sa od nich nelíši ani svojou povahou. Vždy sa vám bude snažiť prejsť cez rozum a keby ste niekde na dvore mali náhodou sliepky, tak na to bacha, pretože kuracie mäso má v tejto podobe najradšej a teda je ochotná riskovať aj vlastný krk, len aby mohla okúsiť chuť toho šťavnatého mäsa - ale berte ohľad na to, že len vo zvieracej podobe! V tej ľudskej vám sliepky po dvore rozhodne naháňať nebude.
Tí, ktorí ste nečítali jej históriu, mali by ste vedieť, že jej skromnú existenciu trápi taká vec, že keď nedokáže ovládať svoje premeny, cez deň je ako každý iný zveromág, ale v noci ju jej druhé Ja premôže a celú noc je v podobe líšky. Keby sa svoju premenu naučila ovládať, tak by sa jej to nedialo, ale keďže má v hlavinke zakomponované, že premeny sú zlé, vždy sa po premene vyhýba ľuďom ako sa len dá aby sa žiadnemu nič nestalo a hlavne sa bojí naučiť sa ovládať to, lebo má strach, že pri tom ublíži aj niekomu inému než len sebe.
Okrem toho má malé tetovanie zboku na ľavom lýtku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama