Darren Calavera

21. srpna 2016 v 19:35 | Admin |  Charakters

Dvojča: Mikayla Calavera
Matka: Amanda Calavera
Otec: Rafael Calavera
Práca: automechanik

Od svojho dvojčaťa sa veľmi líši. Obaja sú úplne iný a to nielen výzorom, ale aj povahou. Darren patrí medzi tých cvokov, ktorý sa radi oblečú aj do masky keď je normálny deň. Vlasy má bledo hnedé, možno aj trošku tmavšie niekedy, ale väčšinou ho vidieť, že má špinavý blond až blond vlasy. Občas je učesaný, ale väčšinou ho nájsť s účesom ala práve som vstal z postele. Má hnedé oči. Telo má vypracované od driny v autodieľni ale aj cvičenia v posilňovni. No najčastejšie je to hlavne kvôli tomu, že rád sa bije a trénuje tak často ako to len ide. Oblečením sa nechá nikým ovlivňovať. Oblečie si to, čo sa mu veľmi páči a názor iných mu je ukradnutý. Buď si oblečie všetko, čo ho napadne od rôznych sprostostí, čím druhým pripomína pomätenca alebo niečo také, čo sa páči aj druhým. Nepatrí k teplošom, aby si obliekol niečo ružové, ani keby sa niekto snažil alebo dokonca aj jeho sestra, tak buď bude vrčať alebo radšej zdrhne, pretože obliecť ho do niečoho takého je absolútne nemožné. No nahovoriť ho, aby sa obliekol ako príšera alebo dokonca aj zombie, tak to je jednoduchšie, pretože sa tak rád oblieka. No v autodielni si na seba nič nedáva, pretože sa nebojí zašpiniť.
Jeho povaha sa nedá predpovedať. Raz je z neho príjemný spoločník, no niekedy ho nejde nazvať ničím iný ako psychopatom. Niet sa čomu diviť, že ma zabíjacie sklony, keď sám nevie o tom, že niekoho zabije. Sám zabúda, že niečo zlé urobil ale nakoniec niekedy neskôr na to prichádza a to ho ničí. No nikdy si nedá pomôcť. Hovorí, že pomoc nepotrebuje a preto od seba odstrkáva vtedy každého. To že neprijíma pomoc neznamená, že ju sám neponúka. Pomôcť rád pomôže, ale niekedy keď má náladu ako psychopat, tak sa u neho pomoci nedočká nikto. Buď sa na to bude dívať a usmievať sa ako cvok, alebo sa bude rozprávať s niekým, kto tam vôbec není. Je pravda, že vidí ľudí, ktorý tam nikdy nie sú, ale jemu nezáleží čo si o tom druhý myslia, on je hlavne rád, že sa s nimi môže rozprávať. Občas počuje hlasy, ktoré mu radia, aby niekoho zabil. Niekedy ich aj počúvne, ale všetko si neskôr pamätá ako v mlhe, akoby to on nikdy neurobil. Vždy si myslí, že to bol sen a niečo také sa vôbec nestalo. No hneď neskôr zistí, že to bolo naozaj, ale že to určite urobil niekto druhý a nie on. Myslí si, že on bol iba svedok a ten druhý stále vyčíňa, ale sám nejde nikam, pretože na to serie a nemá rád policajtov a im podobných. No že by mu na niečom takom záležalo, tak to nie, radšej sa začne venovať opravovaniu áut alebo motoriek. Ak ide o nejaké dôležité veci, tak sa jej venuje, ale niekedy keď ho to nebaví, tak sa venuje niečomu inému, čo by ho mohlo baviť. Tým sú väčšinou jeho imaginárny priatelia. Síce už nie je dieťaťom, tak sa tohto nezbavil ani za celých sto rokov a asi sa ani nezbaví. Keď je normálny, tak sa usmieva a rád sa s druhými rozpráva. Vtedy ani nikto nevie, že s ním nie je niečo normálne. Jeho chovanie vtedy je akoby sa povedalo gentlemenské, ale nie vždy. Aj keď je vtedy milý, tak ma stále nechutné myšlienky. Myslí stále na to, ako má chuť pretiahnuť nejakú ženu, s ktorou sa rozpráva alebo s ňou sedí na káve. Niekedy aj premýšľala nad tým, akým spôsobom by bolo dotyčnú osobu zabiť. Povie na plné ústa všetko, čo si myslí a nie vždy je to pekné. Sám hovorí o zabíjaní a nemá s tým problém. Neustále ho posielajú za psychiatrom a nie že by za nejakým nechodil, ale nakoniec sa skôr z neho zbláznil psychiater ako jeho napravil. Zatiaľ to nevydržal žiaden psychiater. Pokiaľ ide o to, že by si nechal skákať po hlave, tak to nie. Nikdy si nenechá skákať po hlave, pretože to neznáša. Jemu jedno, že by to mohla byť jeho sestra alebo niekto oveľa vyššie postavený, jednoducho u neho je nemožné očakávať, že by ho niekto prinútil, aby urobil niečo, čo nechce. Ani alfe by nedovolil, aby na neho vyskakovala. Keby aj, tak sa s ňou aj pobije a je mu jedno ako to dopadne. Bolo by mu aj jedno, keby sa ho niekto pokúsil zabiť. Jednoducho sa na to vykašle a venuje sa súboju a pobije sa aj s obrovskými bolesťami. Jemu na vlastnom živote nezáleží.

Narodil sa ako staršie dvojča do rodiny vlkodlakov. Lenže on bol vtedy na tom najlepšie, pretože narodiť sa prvým bolo pre neho šťastím. Horšie na tom dopadla jeho sestrička Mikayla. S ňou bol menší problém a ona predtým ako sa narodila skoro zomrela. Skoro by nemal šancu spoznať svoju mladšiu sestričku, pretože mu skoro zomrela. Lenže to sa vôbec nestalo a to bolo pre neho to najlepšie. Už ako malý začal vidieť veci, ktoré vôbec neexistovali. Boli to hlavne jeho imaginárny priatelia, ktorý ho zabávali rôznymi spôsobmi. Buď to boli nejaké srandy, ktoré mal pre nich vyviesť alebo mu presne hovorili, čo má spraviť. S jeho dvojčaťom sa nemali moc v láske, pretože väčšiu lásku rodičia prejavovali jeho skoro mŕtvej sestričke a jemu iba menšiu časť. Neznášali, keď sa rozprával so svojimi priateľmi a bili ho za to. Jeho priatelia mu radili aby robil napriek svojej sestričke a on to robil s veľkou radosťou. Lenže ho to niekedy moc nebavilo, tak ju netrápil svojimi žartíkmi. Možno sa mu ju niekedy nechcelo trápiť, ale skôr to bolo tým, že sa mu nechcelo vymýšľať nič nové, tak jej nič nerobil. Ani sám nevedel, kedy vznikla jeho posadnutosť po ženách. Možno vznikla v jeho trinástich, ale sám to nevie veľmi dobre, pretože sa presne o to nezaujímal. Skôr sa zaujímal o iné veci. Lenže ešte stále videl svojich priateľov, ktorý mu to nevedeli vysvetliť. Asi pretože sami nevedeli, o čo ide a hlavne pretože neexistovali. Sám prišiel o panictvo ako štrnásť ročný vďaka jednej tridsať ročnej vdove a sám nevedel, prečo sa na to dal. V tom čase si začal všímať svoju sestričku, z ktorej sa začala stavať mladá žena a on sám zisťoval, že sa mu veľmi páči. Sám nevedel do čoho ide, keď ju sledoval a myslel na to, že ako vyzerá bez tých šiat, čo mala na sebe. Premýšľal o nej a sám nevedel o tom ako tie myšlienky zastaviť, pretože mu stále vírili hlavou a ani jeho priatelia mu nechceli poradiť, čo má robiť. Lenže neskôr sám dostal vlastný nápad, ktorý dúfal, že vyjde. Mal v pláne ju sledovať a keď bude sama zatiahnuť ju do jeho vlastnej izby. Pre neho to bolo jednoduché, pretože sám veľmi rád chodil ako duch a sledoval iných ľudí. Možno aj preto sa mu podarilo ju veľmi rýchlo zatiahnuť do jeho vlastnej izby. Usmieval sa na ňu, keď ku nej išiel ako lovec, ktorý lovil svoju korisť. Nakoniec ju aj dostal a od tej doby si boli bližší ako súrodenci, lebo ich táto skúsenosť zblížila viac ako obvykle iné spôsoby. Možno aj kvôli svojej sestre si začal uvedomovať, že má rád sex a rád ho prevádza s ňou. O tomto nehovoril radšej s nikým, pretože by to pre neho nebolo moc dobré, keby sa niekto dozvedel, čo robil som svojou sestrou. Keby sa o tom niekto dozvedel, tak by to bolo pre neho dosť zlé, ale nikto o tom nevedel, len oni dvaja vedeli, že sa to musí tajiť pred druhými. Sám nevedel, prečo je to potrebné tajiť, ale keby sa to dozvedel ich otec, tak by nastalo pre nich peklo. Možno, že by ho aj jeho otec zabil, keby o tom vedel. Jeho otcovi bolo jedno koho si on berie do postele a dalo by sa povedať, že tých žien bolo za jeden rok veľa, ale vždy bola jedna, ktorú nevymenil za pár dní za inú. Občas hej, ale väčšinou bola ona, ktorú rád mal vo svojej posteli. Ostatné ženy boli oproti nej chladné a stuhlé, len jeho sestra bola oproti nim lepšia. Preto mal radšej jej spoločnosť ako ostatných žien a to nemenil fakt, že sú dvojčatá. Lenže jeho nebavilo sedieť celý čas len doma a nerobiť nič užitočné, čo by mohlo pomôcť. Asi aj vtedy dostal nápad, že pôjde bojovať do vojny, aj keď nevedel na ktorú stranu sa pridá. Sám dobre nevedel, čo ho tam bude čakať, tak sa nakoniec pridal ku Rusom. Lenže pochopil, že urobil chybu, pretože nebol zvyknutý na tú zimu akú tam oni mali. Bolo to úplne iné ako keď bol v teple v Taliansku. Tam mu bolo oveľa príjemnejšie ako v chladnom Rusku. Ale aj Rusko malo veľkú chybu, pretože neboli až tak dobre vyzbrojený. Nemali moc dobré zbrane, tak sa stávalo, že veľmi veľa mužov zomieralo. On mal jedinú výhodu v tom, že si dával pozor a že nemali nič strieborné ani prilbicu. To bola pre neho záchrana. Vďaka vlkodlačím inštinktom vedel, kde dopadnú strely a kde vybuchne bomba. No najradšej bol, keď vojna skončila a on sa vrátil domov do Talianska. Zmenil sa vtedy, pretože vojna ho zocelila, ale jedna vec mu neustále zostava jeho imaginárny priatelia. Ani jeden človek nevedel prísť na to, že prečo stále zostávajú. Buď sa ich nechcel zbaviť a nájsť si normálnych priateľov, alebo nebol úplne normálny. Ani nikto nevedel nájsť príčinu. So sestrou sa stretával, ale veľa krát sa objavili spomienky na vojnu a na to, čo v nej videl. Nie vždy to boli pekné veci. Občas sa mu vyjavovali odtrhnuté kusy tiel od bômb, spálené telá a hlavne mŕtvolné oči. Ale nedokázal by byť bez svojej sestry. Presne po vojne prestal byť posadnutý ženami, pretože sám si zvykol na samotu v zákopoch. Takže mu samota nevadila a začal ju preferovať. Mohol v nej premýšľať o rôznych veciach, ktoré by sa v spoločnosti nedali vysloviť. Hlavne to bola smrť, vraždenie a zabíjanie, ktoré mu už nerobilo problém. Niekoľko rokov trápil druhých a týral ich svojimi spôsobmi, ktoré sa naučil vo vojne. Tými spôsobmi, ktoré sa používajú, keď chytia nejakého špeha. Tak to robil niekoľko rokov, kým znova nezačala vojna. Lenže tento raz nechcel byť v Rusku, pretože sa tam nechcel vrátiť do tej zimy. Radšej sa rozhodol bojovať za krajinu, v ktorej sa narodil, pretože v nej bolo teplejšie a príjemnejšie akoby sa mal opäť trápiť v takej zime. Stal sa z neho Mussoliniho pravou rukou. On bol ten, ktorý robil za neho veci, ktoré by on nikdy neurobil. Bolo to hlavne mučenie a zabíjanie, kým on sa na to iba díval. Síce nenávidel mocnosti, tak u neho spravil menšiu výnimku. Možno aj preto, pretože sa z neho stal tvrdý fašista, ktorý moc nechcel byť vidieť a tak ho nebolo väčšinou vidieť medzi druhými ľuďmi, pretože radšej mučil druhých akoby sa mal objavovať na verejnosti. Ale už nemusel bojovať v prvých radoch na bojisku, pretože tam toho zažil dosť a videl dosť, ale predsa tento raz to bolo horšie ako vtedy, pretože to čo mu hovorili dezertéri, tak to tam bolo oveľa horšie ako v prvej. Mohol byť rád, že tam neposlali jeho, pretože by sa tam určite zabil, len vďaka tomu, že by nevedel, kedy prestane jed pôsobiť. Oni sa z toho zbláznili a on nemal inú možnosť, len všetkých zabiť, pretože to nezvládali a sami sa pokúšali o samovraždu. No smrť bola pre nich vykúpením, ktoré im s radosťou dal. Potrebovali ho a on im ho dal za to utrpenie, ktorým si prešli, pretože to nemohli zvládnuť a ani by to nezvládli po rokoch. On s tým nemal problém, pretože jemu na takých veciach, čo sa udiali na bojisku, tak do tých mu nebolo nič, aj keď ho strašili nejaké výjavy, tak neboli až tak časté. Po čase prestal sám vnímať, čo druhým robí, pretože už sám skoro nevnímal seba. Bol skoro ako duch, pretože robil veci a pritom nevedel, že ich vôbec robí. Vyzeral ako telo bez duše a on ju už vtedy nemal, stal sa z neho psychopat, ktorý chcel zabiť úplne všetko a bolo mu jedno, či sú to ženy alebo aj deti. Možno aj preto sa ho začal nielen báť jeho otec ale aj Mussolini a tým mu dodávali to, že je horší ako oni dvaja. Bol horší, pretože nemal žiadne city a stal sa z neho zabíjací stroj, ktorý nie je tak ľahké zastaviť. Poslali na neho niekoľko mužov, ktorý ho nedokázali zastaviť a zomreli pri pokuse o jeho zabitie. Sam vedel, že bude musieť odísť preč, ale predtým chcel urobiť ešte jednu vec, ktorú neľutoval. Chcel zabiť vlastného otca za to, že na neho poslal niekoľko vlkodlakov, ktorých musel zabiť bez ľútosti. Stál pred ním, keď si pre neho prišiel. Díval sa na neho s hnevom v očiach, keď sa menil na vlka, ktorý ho roztrhal na kusy, pretože jeho hnev bol väčší ako kedykoľvek predtým a zastaviť ho nemohol nikto. Nedokázal by to nikto, nech by chcel akokoľvek. Po jeho smrti stál nad jeho telom a usmieval sa, pretože vedel, že to čo urobil bolo len dobré pre všetkých a nielen pre neho. Vtedy bolo najlepšie rozhodnutie odchod, pretože sám dobre vedel, že po ňom pôjdu všetci, ktorý vedeli, že je fašistom. Sám dobre vedel, že koniec vojny pre neho znamenal, že budú chcieť zabiť každého, čo mal s tým dočinenia a a on toho mal dosť. Síce sa nevyrovnal Hitlerovi, ale predsa toho bolo dosť na to, aby ho poslali rovno na smrť. Zabil dosť za ten čas ľudí a on to ani len nepočítal, pretože to boli stovky až tisíce ľudí. Málo kto by to dokázal spočítať. Keďže mal v úmysle odísť, čo najskôr, tak veľmi dobre vedel, že tam svoju sestričku nenechá a pôjde s ním kamkoľvek, kam bude chcieť ona, pretože pre ňu urobí čokoľvek. Snaží sa byť aspoň normálny, ale moc mu to nejde, pretože nevie prísť na to čo znamená byť normálny. Navštevuje psychiaterov, ale nemyslí si, že by mu pomáhali. Stal sa z neho ho psychopat a v tom mu pomôže málokto, pretože sám nevie ako mu pomôcť. Hlavne keď zo seba spraví zombie a niečo iné, ale stále premýšľa nad smrťou druhých.
Ako vlk má trošku nezvyčajnú farbu, takže nie je vôbec sivý, čierny a ani biely. Jeho farba srsti pripomína blonďavú až zrzavú srsť. Niekde ju má dlhšiu a niekde kratšiu. Nepatrí medzi malých vlkov. Patrí skôr k tým väčším a trochu mohutným vlkom. Má väčšiu silu, tak že by mohol jedným trhnutím utrhnúť ruku a ani by s tým nemal problém. Jeho oči sú jasnej jantárovej farby a dá sa v nich nájsť jedna vec a to veľký hnev. Nepatrí medzi vlkov, ktorý by sa podriadili. Patrí medzi tých dominantnejších a rád to dokáže každému. Je to lovec a loví čokoľvek od ľudí až po zveromágov. Loví aj vlastný druh a je mu jedno, že by z toho mal niekedy zle.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama