Adrien Felton Carlstone

23. srpna 2016 v 21:05 | Admin |  Charakters


Mama: Elizabeth Carlstone (mŕtva)
Otec: Thomas Carlstone (mŕtvy)
Sestra: Mary Catherine Carlstone (mŕtva)

Prácu nemá, len raz za čas predá niektorú so svojich kresieb či obrazov, dokonca keď zloží novú skladbu na klavíry, tak aj to dokáže predať. Rád ale ťaží peniaze zo svojich áut.
Je celkom vysoký a teda sa stane, že niekedy trochu vytŕča z davu, ale nie je to nič, o čom by sa hneď muselo písať v novinách ako o prírodnom úkaze, predsa dokážu byť aj oveľa vyšší chlapy, než on. Ale predsa je so svojou výškou celkom spokojný i keď niekedy to vie byť aj na obtiaž. Napríklad, keď chce splynúť s prostredím, ale ono to nejde, pretože práve vtedy sa pri ňom motajú menší ľudia než je on. Ale vie to padnúť aj na úžitok, pretože dočiahne tak vyššie. I keď pri prechádzaní cez dvere je to už o čosi zložitejšie, pretože so svojimi 175 centimetrami neprejde cez hocijaké dvere a preto väčšinou vchádza do miestnosti buď ako baranidlo, čiže po hlave, alebo ako limba tanečník, čiže v záklone a prvé idú nohy. Čo sa už týka jeho postavy, nie je to nič, čo by bolo zložité na pochopenie. Je štíhli a pomerne chudí, na chlapa, ale pri jeho životnom štýle je pochopiteľné, prečo je taký chudý. Rád posiluje a maká na sebe. Nechce v šesťdesiatke vyzerať ako tučná vyschnutá slivka. Prevažnú časť jeho hmotnosti tvoria vypracované svaly. Tuku je na ňom vážne minimum, ale za anorektika by ho nepovažoval asi nik. Možno iba ľudia, ktorý majú okolo pása pneumatiku z traktora aj s náhradným kolesom. Avšak on je so sebou spokojný a nemá rád, keď mu niekto hovorí, aby viac jedol, pretože je moc chudý. Na hrudi nemá skoro žiadne chlpy, ako to mávajú niektorý chlapi obrastené, až to bolí a na rukách a nohách to tiež vyhral, pretože je to v celku príjemné na pohľad, keďže má chĺpky bledé a nie nejako výrazné. Aspoň sa mu nevlnia a nestojí mu to do všetkých strán ako po údere blesku, ale stoja mu pekne uhladené pri ruke. Alebo nohe. Jeho najväčším klenotom, je však niečo celkom iné. A dosť často to používa ako zbraň (nehovorím o tom, čo má v nohaviciach). Sú to jeho oči. Vždy také hlboké a úprimné. Pri pohľade do nich každému napadne, že tento muž je ľahko čitateľný, pretože jeho oči sú doslova oknom do jeho duše, ale tak to rozhodne nie je a v skutočnosti sa z neho číta veľmi ťažko. Len tak niekoho si do hlavy nepustí a navonok ukazuje len to, čo chce ukázať. Avšak predsa dokáže so svojimi očami zázraky a dokáže tými modrými jazerami vyznať lásku až za hrob. Zvyšok tváre by snáď ani nebol potrebný opísať, pretože okrem očí a občasného strniska na nej až tak výrazné veci nemá, ale predsa len mu nechýba nos medzi očami a plné pery obrastené jemným strniskom, ktorý ho oberá o jeho chlapčenský výraz a robí z neho väčšieho chlapa, kvôli čomu si to strnisko tak moc nenecháva. Ale iba ako kedy. Ale už keď nejaké strnisko má, tak zase si nie tak, aby to mal po pás a mohol si z toho pliesť vrkoče. Jeho šatník taktiež nie je moc zložitý alebo nejako výrazný. Nosí jednoduché veci, prevažne čierne alebo modré a tak. Ale iba tmavé farby, nič moc svetlé by si na seba nedal, iba ak bielu znesie, ale často ju nenosí, lebo sa podľa neho príliš rýchlo zašpiní a na bielej to je vidieť. Šortky alebo kratšie nohavice moc nenosí, ale počas leta nimi nepohrdne. Keď je zima, rád nosí čiapky alebo menšie šály, pretože sa mu to hodí, ale nejako často to nevyužíva, pretože si v tom pripadá trochu divne a znášať pohľady ostatných, ako po ňom hľadia ako po debilovi sa mu nechce. I keď si už zvykol, že ženy a niekedy aj muži na ulici sa za ním bežne otočia, ale to je predsa len iné.

Každému by sa mohol javiť ako príjemný mladý muž, ktorý má na všetko čo si len zmyslí a v niektorých prípadoch by mu snáď mohlo aj napršať do nosa, čo ho má tak vysoko, ale presne takto to nie je. Príjemný síce je, ale to musí byť dobre naladený, čo je síce pomerne často, ale každý má raz za čas zlú náladu. Keď ju má on, snaží sa zbaviť akejkoľvek spoločnosti a byť sám. Uzavrie sa do seba a keď doňho niekto príliš šprtá a vyzvedá, že čo sa deje, dokáže buchnúť a naštvať sa do nepríčetnosti. Neraz kvôli tomu sa proste nedokázal ovládnuť a niekomu ublížil, ale snaží sa svoj hnev zvládať a obmedzovať ho. Jeho úsmev roztápa ľady a keď k tomu pridá aj láskyplný pohľad, máloktorá by dokázala odolať. Ten pohľad však moc nevyužíva. Stačí mu prostý úsmev a nič viac nepotrebuje, pretože ľudia dokážu uveriť aj takému úsmevu a to sa nemusí ani tak moc snažiť. A takto to je hlavne u ľudí, ktorý ho nepoznajú. U tých, čo ho poznajú je to trochu zložitejšie v niektorých prípadoch, ale nič čo by už teraz nezvládol. Na druhú stranu je ale milý a zhovievavý. Dokáže pochopiť trápenie druhých a smútok mu nie je cudzí, ale svoje city a emócie sa snaží skrývať, pretože nemá potrebu nimi zaťažovať ďalších. Prevažne je taká veselá kopa a síce je jeho humor v niektorých prípadoch na bode mrazu, aspoň sa snaží byť trochu vtipný a dvihnúť náladu druhých. Klamár nie je moc dobrý, ale nestane sa, že by raz za čas neklamal. Snaží sa ale hovoriť prevažne pravdu. Nerád sa bije, ale keď sa naštve, nerobí mu to problém, ani keby niekto povedal, že má dobrý účes. Vtedy je najlepšie ho nechať tak a nič mu nehovoriť. Nechať ho vychladnúť a potom sa možno o niečo pokúsiť. Ale skôr určite nie, pretože svojím spôsobom sa tohto svojho hnevu bojí. Bojí sa, že ublíži niekomu nevinnému a on by za to niesol vinu a vyčítal by si to ešte dlho potom. Vo svojom vnútri je ešte stále dieťaťom, ale to dieťa na povrch nepúšťa. Dusí ho v sebe a bol by radšej keby tam nebolo, ale nedokáže sa ho zbaviť úplne a stále tam je. So svojím vlkom sa síce moc v láske nemajú, ale vychádzajú spolu aspoň natoľko, aby sa nepozabíjali. Dokonca mu dal aj osobitné meno, pretože sa mu nepáčilo mať rovnaké meno totožné s tým vlkom, preto ho volá Hewett. Vo vlčej podobe sa však chová celkom inak. Nie je taký priateľský, obzvlášť k cudzím ľuďom. Niekedy však dokáže byť krotký ako baránok, ale to sa moc často nestáva. Väčšinou prahne po krvi, ale už upustil od zabíjania ľudí a túto svoju túžbu si hasí na zvieratách. Rád naháňa veveričky aj keď nie vždy ich zabije, keď nejakú chytí. Avšak, keď ho niekto ruší pri love alebo tak, zaútočí kľudne aj na človeka. Ale snaží sa byť dobrým vlkom a nehnevať. Ako človek sa veľmi rád venuje kresleniu. Väčšinou si tak strčí slúchadlá do uší a počúva pri tom tematickú hudbu toho, čo práve kreslí. Rád hrá aj na piano, preto doma jedno má a dokonca aj na gitare by čosi vedel, ale gitara ho moc neláka. Tanec mu tiež problém nerobí, ale nevenuje sa mu tak moc, ako hraniu na piano alebo kresleniu, nad tým by dokázal stráviť hodiny a teraz sú jeho práce už ozaj dobré a dokázal by nakresliť snáď hocičo. Ale to nie je tak celkom všetko. Jedna dôležitá vec na ňom je, ktorú je lepšie vedieť. Je to gay a teda ho priťahujú muži a rozhodne sa za to nehanbí. Ženy neznáša do a vždy si každú pohŕdavo obzerá a to o to viac, keď vidí, že tá žena si ho vyzývavo obzerá a jasne mu dáva najavo, že by chcela čosi viac, než len pohľad. Avšak u mužov je to celkom iné, s nimi si vždy pripadá ako v nebi a to bez rozdielu či je ohnutý on alebo je on ten, čo ohol niekoho iného. Samozrejme, niekedy si to dá aj so ženou, ale ženy ho nedokážu tak dobre uspokojiť ako práve muži, preto sa považuje skôr za gaya, než za bisexuála. Muži ho jednoznačne priťahujú viac. Proste to tak cíti a ostatný mu môžu vyliezť na hrb.
Jeho rodina patrila medzi významné a to nie len kvôli tomu, že boli bohatý. Svoju moc a postavenie si dokázali vydobyť aj pomocou sily a hrdého rodokmeňa Carlstonecov. Boli v celku šťastný, nemali žiadne problémy, ktoré by ich rodinné šťastie ohrozovali. Boli vlkolaci a spolu učili svoje deti ovládaniu, čo im nerobilo taký problém, keďže to ich deti mali vrodené. Stalo sa však to, že jeho otec mal veľa dlhov. Síce mal aj veľmi veľa peňazí, ale odmietal dať z rodinného bohatstva čo i len cent niekomu, kto nie je súčasťou rodiny. Narobil si tým mnoho nepriateľov a i keď Elizabeth tlačila svojho manžela k tomu, aby dal aj z rodinnej pokladnice niečo a splatil tým svoje dlhy, Thomas odmietol a radšej začal poctivo pracovať a na svoje dlhy si začal zarábať po svojom. Hral na klavíry a stal sa tak veľkým skladateľom, dokonca niektorých aj učil. Nieslo mu to dosť peňazí, ale nie tak rýchlo ako by možno chcel, pretože jeho dcéra sa ako 16-ročná zamilovala do istého muža, ktorému jej otec dlžil veľké peniaze, ale to Mary nevedela. Časom sa to síce dozvedela, ale nebrala to na ťažkú váhu. Adrien si medzitým svoju lásku nenašiel i keď bol o dva roky starší než jeho sestra. Väčšinou sa o ňom hovorilo, že je to sukničkár, ktorý sa otočí za každou, ale ľahké ženy naňho išli ako včely na med. Niekedy sa ich až nevedel zbaviť. Rodičia ho tlačili do svadby s jednou bohatou slečinkou, ale tá nebola o nič poctivejšia než on a síce si všetci mysleli, že je čistá a nepoškvrená ako ľalia, pravda bola niekde úplne inde, pretože tá kurvička dala úplne každému koho stretla na ulici. Raz za čas si spolu užili aj títo dvaja, ale do svadby sa nechcelo ani jednému. Radšej si užívali život každý po svojom a s kým len chceli. Obom im hneď bolo jasné, že aj keby sa vzali, bolo by to obojstranne neverné manželstvo. Ale dobre sa na tom obaja zabávali, keď si všetci mysleli aký sú obaja dokonalý pár ako sa k sebe hodia. Neskôr však z mesta, v ktorom žili a začal žiť o čosi lepšie, ale stále mal chúťky otáčať sa za každou sukňou na obzore. To ale ešte nevedel čo medzitým vystrájala jeho sestra, ktorá sa rozhodla vydať sa za toho muža, s ktorým bola už dlhšiu dobu, ale ich otec o tom nechcel ani len počuť a vždy keď to jeho dcéra načala, tak sa akurát tak naštval do nepríčetnosti. Preto ho Mary prestala mať tak rada a odsťahovala sa od rodičov ku tomu svojmu milovanému. Spolu chceli vykonať nejakú pomstu, pretože ich otec stále dlžil tomu mužovi peniaze a Mary preto, lebo jej nechcel dopriať lásku jej života, takže sa dohodli, že to urobia tým čo najviac hrozným spôsobom. A chceli do toho zatiahnuť aj Adriena, ktorý sa nepostavil na ich stranu pri otázke týkajúcej sa svadby a miesto toho kašľal na to. Ale veď jemu to mohlo byť tak jedno koho si jeho sestra vezme. Až taký dobrý vzťah medzi sebou nemali a to hlavne po tom, čo jeho sestra urobila ako pomstu celej svojej rodine. Spolu s jej milovaným podplatili jednu ženu, ktorá mala hrať, že sa do Adriena zamilovala. Vedeli, že to jednoduché nebude, hlavne keď je Adrien taký záletník, ale predsa sa chytil na hodení háčik a zamiloval sa aj on. Zniesol by jej aj modré z neba. Raz ho požiadala aby jej pomohol spáliť dom po jej rodičoch, ktorý zomreli a chceli aby to urobila a nechala tam ich telá, zhorieť spolu s domom. On jej to uveril a teda si od nej vzal kľúč od pivnice pod domom, kam sa vchádzalo zvonku, zboku domu. Chcela aby bol potichu a nenarobil žiaden hluk, čo mu nešlo do hlavy, ale vysvetlila mu, že to preto, aby nerušil pokoj jej zosnulých rodičov a vtedy bol ešte taký naivný aby tomu uveril. Takže si vzal niečo, čím to podpáli, vkradol sa do tej pivnice a dom podpálil. Podarilo sa mu ujsť, keď dom začal horieť tak ako mal, a potom sa už len so svojou milou z diaľky prizeral ako sa rúca. Dokonca sa mu zdalo, že z domu počuje krik, ale na to ohľad nebral. To, že urobil chybu mu došlo až neskôr, keď sa dozvedel, že to bola pasca. Jeho rodičia sa totižto odsťahovali priamo do toho domu, ktorý on podpálil aj s nimi vo vnútri. Celé to vymyslela jeho sestra a ten jej podarený, v tom čase už manžel. Bol zhrozený svojím činom a tak odišiel čo najďalej, ale s tým, že pri tom zabil svoju sestru, vplyvom hnevu a vlkolačích pudov, keďže by inak zabila ona jeho, len aby nič neprezradil a tým prestal mať rád aj svoju vlkolačiu stránku a aby sa od nej aspoň trochu odlíšil, dal tomu vlkolvi vo svojom vnútri aj samostatné meno Hewett. Všetky peniaze a dedičstvo jeho rodiny prešli naňho. Vedel, že sú bohatý, ale nevedel ako veľmi, dokým tú sumu nevidel vyčíslenú. Odsťahoval sa preto veľmi ďaleko a jediná jeho spomienka na jeho zločin je kľúč, ktorý nosí na krku. Je od dverí, ktoré viedli do pivnice toho domu. Vedel, že teraz už ten kľúč nepasuje do žiadnych dverí, ale aspoň má nejakú spomienku a nikdy tak nezabudne. Vtedy však prestal dôverovať ženám. Jeho sestra ho oklamala aby zabil svoju rodinu a ďalšia žena, ktorú miloval, sa mu vysmiala a odkopla ho ako handru. Vtedy na lásku ako takú prestal veriť a ženy sa mu zhnusili. Prestali ho priťahovať a miesto toho našiel záľubu v mužoch, čo ho prekvapilo, ale skutočne to tak bolo. Neskôr našiel záľubu aj v drahých autách a čím lepšie každým rokom boli, tým viac chcel čoraz novšie a tak tie staré predával za dobrú cenu a ešte na tom aj zarobil. Nejakú dobu sa venoval pretekárstvu, čo mu tiež dosť vynieslo, ale nezotrval pri tom moc dlho, pretože raz sa mu stal úraz a od tej doby niekedy kríva na ľavú nohu. Mal tam poškodený kĺb na toľkých miestach, že je zázrak že vôbec chodí a nekríva pri tom, za čo však môžu aj jeho vlkolačie gény. Začne krívať len keď tú nohu moc zaťaží alebo keď dlho stojí či chodí. Ale o palici by nikdy nechodil. Trochu cestoval, než sa usadil v jednom meste a chce tam byť dlhšiu dobu i keď je tam zatiaľ nový, ale páči sa mu tam a to mu stačí. Sú tam s ním jeho miláčikovia v podobe troch áut a mačky a k životu mu stačí už len klavír, niekoľko papierov a ceruzka.
Je pomerne dosť vysoký aj na vlkolaka a to nehovoriac o jeho výške, keď je vystretý. Je dosť mohutný, pretože má hustú srsť, ktorá ho robí aj trochu tučnejším, ale keď je mokrý a srsť má maximálne spľasnutú, tak je vidieť, že to je ozaj len srsťou a on samotný je skôr len kosť a koža, než nejaký ten tuk. A taktiež je aj dosť rýchli. Zovretie jeho zubov sa vyrovná rozúrenému levovi, ktorý má zovretie cez 3000 newtonov, čiže akoby vám trebárs na ruku dopadlo približne 300 kg. Rozhodne nič príjemné. Po škrabnutí pazúrov môže zanechať peknú pamiatku v podobe jaziev. Srsť má ako už bolo spomenuté , hustú a tiež huňatú. Má tam viac farieb, ale hlavne bielu. Je tam aj dosť čiernej a sivej, ale to skoro len na chrbte a chvoste. Oči nemá veľmi výrazné, pretože sú také sivasté, ale má ich lemované čiernou. Ňufák má rovnako ako iný vlci uhľovo čierny a veľmi bystrí. Ružový jazyk trochu vyberavý, ale až tak veľmi zase nie. Povahovo je presne rovnaký ako jeho ľudské Ja, len možno je trochu viac divší.

Má svoju mačku, menom Athena. Je to jediná žena, s ktorou dokáže bývať v jednej domácnosti.
Doma vlastný pár klenotov, napríklad svoje piano, na ktoré si v kľude zahrá aj každý večer pred spaním. A láska k drahým autám sa uňho tiež nezaprie, keďže sa ku nim správa ako k bohyniam a dokonca majú aj mená:


Na krku nosí striebornú retiazku s kľúčom, ktorý síce už teraz nepasuje do žiadnych dverí, ale je to jeho spomienka.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama